
Hlavný dôvod, prečo som sa rozhodla zväčšiť prsia bol ten, že mi príroda toho veľa nenadelila, teda nemala som žiadne prsia a odjakživa som ich chcela mať. No nie za každú cenu. S tou myšlienkou som sa pohrávala roky, ale bolo to fakt len také uvažovanie, že by som do toho možno aj šla. A keď mi ani po dvoch deťoch a kojení nič neostalo, tak som si bola viac menej istá. Nie pre zvýšenie sebavedomia, ale akési dotvorenie celku, trochu postavu doladiť, keďže nejaké kilá po deťoch ostali, a “tam hore” skôr ubudlo. Bola som proste čím ďalej nespokojnejšia.
Proces rozhodovania sa bol:
A keď sa to nepodarí, čo budem robiť, ako budem reagovať, ako to budem znášať a vôbec žiť, čo to so mnou spraví a ako sa postaví ku tomu chirurg … ostávalo mi len veriť.
Rozhodovanie bolo rýchle a tak isto aj moje kroky. Tie ešte rýchlejšie – aby som si to náhodou nerozmyslela. Keď sme sa s manželom dohodli, že do toho idem a že aj financie na to budú, tak som začala veci riešiť – internet, plastickí chirurgovia, mestá kde sú kliniky, samozrejme recenzie a za pár dní som mala dohodnutú prvú konzultáciu. Proste som si povedala buď teraz alebo nikdy moja, rokov máš dosť, kedy potom…
Keď to mám spočítať v dňoch, tak by mi asi dve ruky stačili.
Podľa mňa nula.
Veľkosť implantátov 450g každý, asi 420ml, keby bolo možné viac, tak je tam viac :D, proste som si povedala, že keď už do toho idem, tak nech to stojí za to! Samozrejme ďalšou Pamelou som nechcela byť, malo to byť niečo vkusné, krásne, ženské.
Čo mi pomohlo – jednoznačne chirurg – MUDr. Ivan Žikla. Nemala som šajnu, ako niečo, čo držím práve v ruke, bude vyzerať, keď to bude v mojom hrudníku. Je to o dôvere, chladnej hlave a reálnych možnostiach. Chcela som prsia, ktoré sa mi budú hodiť, ktoré budem mať rada.

Operácie samotnej som sa nebála. Ako dieťa aj ako „puberťáčka“ som bola operovaná, tak som vedela do čoho idem, narkózu znášam celkom dobre. Keď sme už pri tom, tak sa mi spalo výborne a prvé, na čo som myslela, keď som sa prebrala, alebo ma preberali, bolo, prečo ma budia, ešte chcem spať.
Zvýšiť sebavedomie určite nie, nerobila som to kvôli tomu. Nebol to ani rozmar. Jednoducho som mala tú možnosť mať väčšie prsia (čo som stále chcela), tak som si ich po rokoch uvažovania dala urobiť. Bol to nezvratný krok v mojom živote, ale chcela som prsia, nie sebavedomie.
Myslím, že ani môj život sa nezmenil. Avšak mám lepší pocit z postavy, je súmernejšia, ženskejšia. Operáciou som nechcela riešiť nič iné. Myslím, že sa to ani nedá.
Reakcií okolia som sa nebála vôbec, vlastne mi to bolo ukradnuté. Sú to moje prsia a do tých nikoho nič, ale bála som sa toho, čo bude, keď sa operácia nepodarí… čo poviem, keď sa budú pýtať, ako budem reagovať, či budem vôbec reagovať, vysvetľovať…
Reakcie boli dobré, niekoľko mojich známych si prsia už dalo robiť, kamoška tiež zvažuje operáciu, takže to v mojom okolí nie je také neslýchané. Čím viac žien sa dáva operovať, tým akoby viac padali zábrany. Teda ak majú dobrú skúsenosť. Ja osobne nepoznám ženu, ktorá ľutuje a ktorej by operácia nepomohla. Mali sme šťastie. Viem, stáva sa kadečo, no posúdiť to neviem.
Pocit po operácii – no nebudem klamať… čistá katastrofa, hrôza. Bolesti samozrejme boli, chrbát dostal zabrať, s čím som až tak nepočítala. Čakala som, že to bude skôr hrudník, rezné rany, čo budem cítiť najviac, ale najviac bolel chrbát. Pohyby boli veľmi obmedzené, bolestivé, samotná existencia bola bolestivá. A pocit? To viem presne – “Čo som to urobila?! Prečo som to urobila?! Dajte to zo mňa von! Hlavne NEPANIKÁR! Je to len začiatok. Chcela si tak máš a musíš vydržať. Výsledok aj tak neuvidíš hneď, tak kľud!”
Či sa mi páčili? NIE! Prvá kontrola po operácii po desiatich dňoch – strach, strach, strach! Bála som sa toho, čo uvidím?! Ale mala som aj radosť z toho, že konečne pôjde tá podprsenka dole. Neviem, proste som len chcela, aby to nebola katastrofa! Nevedela som čo mám čakať… iba niečo väčšie ako doteraz, bude sa to podobať na moje prsia, alebo to bude niečo celkom iné… budú to také balóny alebo sa niekde pod tým opuchom bude črtať aj niečo pekné?! Proste prvý krát to bolo skôr sklamanie, no vedela som, že to nie je konečný výsledok, že je to čerstvé a opuch dosť veľký. Snažila som sa nepanikáriť, myslím, že sa mi to podarilo.
Keďže moja operácia dopadla dobre, som šťastná. Nielen kvôli prsiam, ale aj kvôli tomu, že nie som zohavená, neboli komplikácie, že som sa rozhodla pre správneho človeka.
Odporúčať? To je ťažká otázka. Myslím si, že je to na každej žene. Každá sa musí rozhodnúť sama a prejsť si nejakú cestu. Ja môžem hovoriť len za seba. Viem, že som spokojná a neľutujem.

Hľadala som kliniku aj v BB. Keďže ma už v BB operovali, bolo to pre mňa akosi prijateľnejšie. Na internete som niečo zazrela, ale som tomu nevenovala veľkú pozornosť. Potom mi napadlo, že zavolám kamošovi Miškovi, či mi vie niekoho odporučiť v BB. Povedal práve toto meno a už som aj hľadala. V tom čase som už mala jednu konzultáciu v BA za sebou. Volala som, stretli sme sa a vedela som, že už hľadať nechcem. Buď to bude MUDr. Žikla alebo asi nikto. Taký pocit som proste mala.
]]>
Hlavným dôvodom bolo, že som nemala prsia žiadne. Chcela som sa cítiť príťažlivejšie a v prvom rade ženskejšie a sebavedomejšie.
Rozhodnutie bolo na začiatku z čista jasné. Neskôr, už blízko pred operáciou som začala pochybovať, či je moje rozhodnutie správne a nastúpili obavy z komplikácii, ktoré by mohli nastať, z hľadiska vizuálneho ale i zdravotného.
Relatívne krátko, ale aj dlho. Nakoľko som na prvú operáciu ani nešla. Až po dohovore od pána MUDr. Žiklu som sa odhodlala. Presvedčil ma o svojej profesionalite, spoľahlivosti a bezpečnosti zákroku.

0,5? 
360 pod svalom
Asi len konzultácia. Moja jediná predstava bola, že chcem prsia aspoň nejaké. Čiže už potom na konzultácii pri prirovnávaniach veľkostí sme vybrali vhodnú k mojej postave a pocitu.
Operácie samotnej nie. Nepozerala som žiadne videá z operácii ani nič podobné aby sa moje obavy nerozrástli. Nechcela som o tom vedieť veľa, čo mi aj pomohlo. Teraz keď si predstavím, čo to je mať implantát pod svalom…
Áno určite. A následne sebavedomie mi pomohlo lepšie sa uplatniť v pracovnej oblasti, ako obchodníčky a viac sa realizovať.

Nie. V tomto som sa nepozerala na to čo si ľudia myslia. Chcela som to a aj to mám. A keďže sme zvolili veľkosť úplné optimálnu k mojej výške a postave, nie je to tak bijúce do oči a to som presne chcela, o to mi šlo. Zachovať prirodzenosť. 
Pozitívne, nestretla som sa so žiadnym negatívnym názorom.
Môj priateľ bol na začiatku proti, ale nakoniec som videla, že je spokojný tiež..
Byť úprimná, hrôza. Bolesť sa zniesť ako tak dala. Ale prsia som mala mega opuchnuté, vysoko a myslela som, že mi prasknú. Prvý dojem celé zle, z ničoho tam mať zrazu niečo. Ale po kontrole to už bolo len lepšie. Vyformovali sa na perfektne prirodzené vyzerajúce pevné prsia. Spokojnosť.
Bola som spokojná, ale hrozne ubolená.. Cesta domov bola naozaj ťažká. Cítila som každú zákrutu, každý hrboľ na ceste, na prsiach. Až po dvoch týždňoch som sa začínala už „normálne“ hýbať.

Ani nie, okrem samozrejme zdravého sebavedomia a s tým spojené veci, ktoré som uviedla vyššie.
V prípade, že im to naozaj pomôže. Určite babám, ktoré majú aspoň 1,5 až 2ky a väčšie nie. To je môj názor. Načo.. Stále zastávam názor, že prirodzenosť je prirodzenosť. Tomu sa nevyrovná nič.
Okrem referencie, ma pán MUDr. Žikla počas procesu presvedčil o svojich kvalitách. Či už profesionálnym prístupom, pri výbere veľkosti, či spôsobe operácie, dočkala som sa ústretovosti a priateľského prejavu. V neposlednom rade promptnosť, za čo som veľmi vďačná.
Musím povedať, že som dobre spravila. A som nadmieru spokojná.
Tiež rozmýšľate nad zväčšením pŕs? Objednajte sa na konzultáciu a porozprávajte sa o tom s odborníkom.
]]>Aj zväčšenie prsníkov a cvičenie idú dokopy. Ale viete načo si treba dať pozor? V skutočnosti ide o jednu z najčastejších otázok ohľadom zväčšenia pŕs silikónovými implantátmi. Preto som sa rozhodol vám na ňu odpovedať.
V dnešnej dobe sa omnoho viac žien venuje zdravému životnému štýlu, ku ktorému neodmysliteľne patrí aj cvičenie. Cvičenie v akejkoľvek forme – behanie, crossfit, aerobic, fitness, posilňovanie, in-line, bicyklovanie, lyžovanie, atď.
Pokiaľ zvažujete plastickú operáciu poprsia, nemusíte sa vzdať svojho zabehnutého života na dlho. Iba “na chvíľu”.
Ide predovšetkým o vašu bezpečnosť, zdravie a v neposlednom rade aj o finálny výsledok.

Aj keď ide “len” o estetickú operáciu, je to operácia ako každá iná a ešte aj s pridanou hodnotou. Preto je obdobi
e po operácii veľmi dôležité. Keďže implantáty vkladám pod sval, je potrebné ho nechať zahojiť. A prílišné namáhanie prsných svalov nie je vôbec vhodné. Popové je to bolestivé a po druhé sa implantáty stláčajú a môžu zmeniť polohu. Ani jednostranné zaťažovanie nie je vhodné ako napr. vysávanie, žehlenie.
Pred augumentáciou sa musíte pripraviť na isté obmedzenia a preto načasovanie termínu operácie je veľmi dôležité. Bude potrebné, aby ste fyzickú aktivitu zredukovali na minimum, ale ide len o obdobie rekonvalescencie.
Odporúčaný čas na zotavenie po augumentácii je vo všeobecnosti 6 týždňov. Po tomto období, budete začínať s cvičením zase postupne od začiatku. Nebudete pokračovať v tom istom nasadení ako pred operáciou. To ako rýchlo sa dostanete opäť “do formy” bude závisieť od signálov vášho tela. Vaše telo vám najlepšie povie, či môžete pridať, alebo ešte týždeň si dáte pauzu. Opäť však musím pripomenúť, že musíte pozorne dodržiavať všetky pooperačné pokyny vášho doktora.
Ak niekto nedodržuje pooperačný šetriaci režim, koleduje si o komplikáciu a niekedy následnú reoperáciu.
Nezabudnite, že telo nie je stroj. Musíte mu dopriať čas na správne zotavenie a regeneráciu po chirurgickom zákroku. Každá operácia a každá pacientka je iná a jedinečná a najmä preto by ste mali poslúchať všetky rady vášho plastického chirurga.
Zväčšenie prsníkov vás nemusí o cvičenie pripraviť úplne. Napriek tomu, že obmedzenie pohybu by malo byť spomínaných 6 týždňov, pre nedočkavých je možnosť so začiatkom cvičenia už po 3 týždňoch. Pozor však na druhy cvičenia. Rozhodne nie je vhodné zaťažovať prsné svalstvo ani ruky. V tomto prípade je ideálny stacionárny bicykel bez zaťaženia rúk. Ale všetko závisí od toho ako sa budete cítiť.

Ak ste pred plastickou operáciou poprsia v prvom rade behávali, zdvíhali závažia, môže to byť vhodný čas na vyskúšanie jógy alebo pilates cvičenia. Čas po operácii pŕs je totiž vhodnou dobou na pridanie alternatívnych foriem cvičenia do „rutiny“. Nakoniec možno objavíte výhody týchto cvičení v oblasti nielen fyzického zdravia a zároveň dáte tkanivám okolo prsníkov dostatočný čas na uzdravenie.
Je normálne, že po zväčšení prsníkov silikónovými implantátmi pociťujete chvíľkovú bolesť, pálenie, pichanie, rezanie až do jedného roka po operácii. Tieto pocty môžu byť viazané na menštruačný cyklus, zvýšenú námahu, virózu. Postupom času sa však vytratia. Ak by sa opakovali alebo pretrvávali, vyhľadajte svojho plastického chirurga a dohodnite si kontrolu.
Máte záujem o ďalšie informácie? Dohodnite si konzultáciu.
*obrázky v článku sú ilustračné
]]>
Časy, keď operácia zväčšenia prsníkov silikónovými implantátmi bola pre mnohých nedostupná, sa postupne menia. Dnes už túto operáciu nepodstupujú len známe osobnosti zo showbiznisu alebo extravagantné ženy, ktoré chcú nadrozmerným poprsím zaujať svoje okolie.
Práve naopak, je mnoho krásnych žien, o ktorých ani netušíte, že podstúpili nejaký zákrok. Správnym výberom implantátov sa totiž postava ženy stáva harmonickejšou, prirodzenou.
Dôležitá je v tomto smere osobná konzultácia, kedy klientka dostane kompletné informácie o implantátoch, operácii, pooperačnej starostlivosti. Každý zákrok so sebou nesie aj určité riziko komplikácií, o ktorých je klientka informovaná vopred, aby sa mohla správne rozhodnúť. Základom spokojnosti klientky po zákroku je dôkladná konzultácia pred ním.
Vhodne zvolená augmentácia prs
níkov vám prinesie vyššie sebavedomie, pocit príťažlivosti, možnosť obliecť si vytúžené šaty, plavky či vyrovnať asymetriu.
Mnohokrát nezáleží na veľkosti, ale na skutočnosti, že postava zrazu získala nové krivky, nový šmrnc.
Dohodnite si osobnú konzultáciu ešte dnes na ivan@zikla.sk
]]>